VITAMÍN D VERSUS SPF

VITAMÍN D VERSUS SPF

 

Ako je to teda s touto večnou témou – vitamínom D?

Budeme ho mať dosť, aj keď sa chránime pred slnkom?

Každý druhý človek má deficit Déčka, sú na vine SPFká?

Koľko treba byť na slnku, aby sa vytvorilo dostatok vitamínu D? 

 

Podtitulok hodný bulvárneho denníka. 🙂 Toto je mimoriadne žiadaná a trochu kontroverzná téma, pretože každý samozvaný internetový odborník diskutér má na to svoj názor, samozrejme každý tvrdí niečo iné. Ja vám tiež ponúkam môj, založený na faktoch a odporúčaniach medicínskych odborníkov, ktorí o tom vedia viac ako ja, takže zoberte si z toho kľudne to svoje, čo vám vyhovuje. Naštudovala som si a zozbierala relevantné a overené informácie a tlmočím vám ich do slovenčiny tak, aby to celé dokopy (hádam) dávalo zmysel. 

 

Vitamín D je pre telo mimoriadne dôležitý. Potrebujeme ho pre správne fungovanie imunitného systému, pre látkovú výmenu vápnika, pre zdravie kostí, srdca, zubov,.. znižuje riziko depresie, rakoviny, cukrovky a mnohých ďalších ochorení.

Iba 10% vitamínu D prijímame v strave, aj to len vtedy, ak jeme pravidelne ryby, mlieko, syry, vajcia,… Pozor by si mali dať najmä vegáni, v rastlinnej strave sa takmer nenachádza.

Zvyšných 90% vitamínu D by mala vytvoriť naša koža vďaka dopadu UVB lúčov, ktoré sú jeho hlavným zdrojom. UV žiarenie je však zároveň zodpovedné za vznik rakoviny kože a predčasné starnutie pleti. Príliš veľa slnka škodí, ale príliš málo slnka tiež nie je dobre, tak si určite tiež kladiete otázku, ako nájsť tú zlatú strednú cestu, mať dostatok kľúčového vitamínu a zároveň chrániť svoju kožu.

Množstvo slnečného žiarenia, ktoré postačuje na vytvorenie dostatku vitamínu D v organizme, je závislé od viacerých faktorov. Závisí na mieste, kde žijete, v akej nadmorskej výške, aký ste fototyp, aký je v ten deň UV index, aké je vôbec ročné obdobie, časť dňa, atď. Preto sa to nedá zovšeobecniť a oficiálne celosvetové odporúčania na túto oblasť neexistujú.

 

Opaľovacie prípravky s SPF blokujú UV žiarenie. Zdalo by sa, že práve tie sú na vine nášmu nedostatku vitamínu D. 

No nie je to tak. Už 3 nezávislé štúdie potvrdili, že používanie SPF prípravkov nesúvisí s deficitom vitamínu D a nemá naň dopad. 

Dôvodom môže byť aj to, že aj pri najväčšej snahe aplikovať dostatočné množstvo (vrstvu) ochranného krému, nikdy nepokryjeme úplne celú pokožku. Veľa ľudí toto neovláda a natiera len čo najtenšiu vrstvu. Nenatretými môžu ostať napríklad uši, hlava, priestor medzi prstami, okolie očí… už aj tieto kúsky kože dokážu vytvoriť dostatok tohto vitamínu. 

Nedávno sa uskutočnila štúdia British Journal of Dermatology počas slnečného týždňa na Tenerife, s veľmi vysokým UV indexom, ktorá preukázala, že optimálne chránenie sa SPF krémami neovplyvňuje dostatočnú syntézu vitamínu D. 

 

UV index je zjednodušené meranie intenzity slnečného žiarenia na číselnej škále a zároveň odporúčanie na adekvátnu ochranu.

 

Ak je UV index viac ako 3, odporúča sa zvýšená ochrana pred slnkom = použitie širokospektrálneho SPF 30/50+  a vyhľadávanie tieňa v čase medzi 11-15 hod.

Ak je UV index menej ako 3, odporúča sa krátky pobyt na slnku s nechránenou pokožkou kvôli syntéze vitamínu D. Dostatok vitamínu D vytvorí telo aj po veľmi krátkom čase na slnku, napríklad 5-10 minút denne.

Tu nájdete dennú predpoveď UV indexu na Slovensku: http://www.shmu.sk/sk/?page=73

 

V zime v Európe sa všeobecne odporúča dopĺňať vitamín D aj vo výživovom doplnku kvôli povahe počasia – nedostatku slnka. 

Treba brať do úvahy, že vystavovanie sa slnečnému žiareniu neznamená len UVB.

Je tam tiež typ UVA, toho je dokonca 90-99%, ktoré nemá žiadne zdravotné benefity a spôsobuje predčasné starnutie pokožky. UVA prechádza aj oblakmi, aj sklom, aj vodou a je počas dňa skoro konštantné, zatiaľ čo UVB je najsilnejšie len počas obeda. 

Ozónová ochranná vrstva okolo zeme hrá kľúčovú úlohu v oslabovaní UVB, ale ako všetci vieme, pomaly si ju ničíme vďaka emisiám a znečisťovaniu ovzdušia. Preto so stenšovaním ozónovej vrstvy priamo súvisí vzostup prípadov rakoviny kože, čo je jeden z najčastejších typov rakoviny na svete. 

Na typ UVA ozónová vrstva nemá skoro žiadny vplyv, neoslabuje ho. 

 

Fitzpatrick scale – škála fototypov, ktorá sa zaoberá reakciou pleti na UV žiarenie.

 

Práve kvôli negatívnym účinkom UV žiarenia ja osobne dopĺňam vitamín D v tabletkách počas celého roka a zároveň počas celého roka denne chránim svoju tvár SPF faktorom, v lete aj telo.  

Ak používate vo svojej starostlivosti o pleť pravidelne aj aktívne látky, automaticky sa pre vás stáva ochrana pred slnkom samozrejmosťou (kvôli fotosenzitivite, ktorú spúšťajú). V tom prípade určite odporúčam doplniť si vitamín D aj cez stravu, aj výživovým doplnkom.

Pri tabletkách hľadajte tú správnu, biologicky aktívnu formu vitamínu D3 (cholecalciferol), nie D2. Odporúčaná denná dávka pre dospelých je približne 15 mikrogramov (600 IU). Pre ľudí nad 70 rokov je to až 800 IU denne, preto môžete zaobstarať vitamín D aj svojim rodičom a starým rodičom. 🙂 

Doplnkový vitamín D v našej rodine: kvapky DeVit Forte pre 3r. dcéru, Jamieson Baby-D pre 3-mesačnú dcéru a Vitamin D3 z dm pre nás dospelých.

 

Ak sa vo Vašej rodine vyskytla rakovina kože, nechajte si pre istotu zmerať hladinu vitamínu D a poraďte sa so svojim lekárom. 

Veľkú budúcnosť majú SPF prípravky, ktoré budú chrániť pred UV, ale budú aj prepúšťať časť UVB žiarenia práve kvôli syntéze vitamínu D. Jeden taký už síce existuje, ale myslím si, že s nimi nás ešte len čaká na trhu veľký boom. 

Dúfam, že som Vám túto tému trochu ozrejmila a na nič som nezabudla. 🙂 

Zdravej koži zdar, 

 

 

 

Disclaimer: Obsah tohto článku slúži len na informačné účely, nie je určený ako náhrada odbornej lekárskej pomoci, diagnostiky alebo liečby. Ak trpíte akýmkoľvek dermatologickým problémom, vyhľadajte prosím odbornú pomoc individuálne.



Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial